Už od pradávna má človek potrebu a tendenciu sa umelecky a tvorivo prejavovať. Prvé zmienky umenia sa datujú už do praveku, kedy už praľudia mali potrebu reflektovať dianie okolo seba, svoje predstavy, túžby, strachy alebo priania a nejakým spôsobom ich preniesť z hlavy do 3D reality. Vznikali tak prvé umelecké diela, nástenné maľby. V niektorých jaskyniach sú doteraz zachované a my tak máme možnosť aspoň trochu nazrieť do prežívanie pravekého človeka.
Keď sa posunieme v čase trochu ďalej, v našom kultúrnom pásme, malo to „pravé“ umenie jasnejšie stanovené pravidlá. Portréty, maľby krajín, zátišia. Doba kedy sa najviac cenili maľby, ktoré zachytávali realitu, takú aká je. Druhým druhom oceňovaných malieb boli maľby venujúce sa kresťanskej téme, predovšetkým maľby zachytávajúce príbehy z biblie.
Dnešné moderné umenie je zmesou všetkého. Samozrejme ako v každej dobe, tiež len odráža nastavenie našej doby. Žiadne pravidlá, absolútna sloboda, človek, si kreslí, čo chce, ako chce. Veľakrát však najviac oceňovanému umeniu chýba akýkoľvek zmysel. Napríklad maľby, ktoré by sme zaradili do surrealizmu alebo abstraktného umenia veľakrát vyzerajú ako čmáranica malého dieťaťa, ktoré sa práve učí držať v ruke ceruzku. Je to zaujímavé, pretože obraz ani nemusí nič vystihovať, ani znamenať, dokonca nemusí byť ani ničím zaujímavý, nie to ešte nejakým spôsobom esteticky hodnotný, ľudia v galériách môžu pri ňom stráviť hodiny, premýšľajúc nad tým, čo ním asi maliar chcel vyjadriť alebo povedať. Ešte zaujímavejšie je, že nejakou umelou hodnotou, iba preto, že sa uznávanému kritikovi zapáčil, porastie jeho cena do neuveriteľných výšin. Pár miliónov za čarbanicu hodnú ročného dieťaťa, to už je niečo. Niekedy samozrejme sú aj surrealistické obrazy zaujímavé, ešte zaujímavejšie sú ich názvy. Napríklad to môže byť nábytok na mieru, vývoj software, stratená vločka v samopale, bez obalu na púšti alebo s kravským mliekom bez kolena. Poriadny surrealistický obraz si predsa zaslúži poriadny surrealistický názov.